V časoch, kedy ešte neboli postavené veľké mestá a ľudská rasa si nemohla povedať, že sa stala civilizáciou, prebiehala kúpa tovarov úplne inak. Bartrovým obchodom. To znamená, že neexistoval všeobecný platobný prostriedok, aký poznáme dnes-, ale tovar sa vymieňal za iný tovar. Nebola stanovená ani cena daných tovarov, jednoducho všetko sa dalo vymeniť za hocičo iné. Obchod podliehal jednému prostému pravidlu. Obe obchodujúce strany potrebovali to, čo mal ten druhý. Ak jeden človek choval ovce a druhý lovil ryby, stretli sa na trhu a a vymenili si ich v takom množstve, na akom sa dohodli. Veľkou nevýhodou bartrového obchodu bolo to, že nikto presne nevedel oceniť dané produkty a preto si nikdy nebol istý tým, čo za ne môže dostať.
Postupom času sa však často stávalo aj to, že ľudia mali až príliš veľký prebytok statkov, ktoré nepotrebovali a bolo veľmi obtiažne sa so všetkým nepotrebným tovarom dostať na tržnicu. Každá dedina alebo malé mesto sa preto rozhodlo, že si vytvorí vlastnú „menu“, za ktorú si budú všetci dané tovary vymienať a že všetky tovary budú mať danúcenu. Už to preto nebola len dohoda dvoch ľudí na ich reálnych potrebách, ale hodnota tovaru bola určená celou spoločnosťou. Prvými platidlami sa v minulosti stali napríklad mušle, rôzne druhy kameňov či koža zvierat. Tieto predmety boli ľahšie, dali sa prevážať vo väčších množstvách, boli pevné, uskladniteľné a podobne.
Bartrové obchodovanie však existuje aj v súčasnosti. Možno ste už počuli príbeh o chlapíkovi, ktorý hľadal iných ľudí na výmenu tovarov. Nakoľko ostatní ľudia nevedeli presne oceniť hodnotu dvoch vymieňaných vecí, stalo sa to, že daný chlapík pri každej výmene dostal vždy hodnotnejšiu vec ako tú, ktorú vlastnil predtým. Že vraj začal výmenou stebla trávy za sponku do vlasov, tú sponku vymenil opäť za niečo o trochu hodnotnejšie a o pár stoviek výmien sa dostal až k motorke!